Leštianske návraty

V dňoch 5.9.2007 až 25.9.2007vykonala rota zabezpečenia vrtuľníkového roja práporu RCHBO cvičenie vo VVP Lešť. Na ciele vyvedenia a prvé dojmy po návrate do posádky sme sa opýtali nadporučíka Ing. Romana Halásza – zástupcu veliteľa roty zabezpečenia vrtuľníkového roja a práporu  RCHBO. npor. Halász: Cieľom vyvedenia vo VVP bolo precvičiť jednotku v použití síl a prostriedkov na odstraňovanie následkov po použití zbraní hromadného ničenia a únikov toxických chemických látok (tzv. priemyselné havárie).Cvičenia sa zúčastnilo 33 profesionálnych vojakov a 31ks techniky. Počas cvičení sa zladila činnosť našej roty s práporom RCHBO v oblasti všestranného logistického zabezpečenia.

Otázka: Ako hodnotíte Vaše zamestnania na tomto vyvedení, respektíve klady a zápory vyvedenia?    Nadporučík Halász: Kladom bolo najmä to, že vojaci si mohli fyzicky odskúšať jednotlivé činnosti a súčinnosť medzi jednotkami – medzi bojovou časťou a zabezpečujúcou logistickou zložkou. Zároveň sme prvýkrát mali možnosť cvičiť v priestore rozmiestnenia ako prvosledová jednotka, čo sme doposiaľ neboli naučení.

   Na ďalšie dojmy z cvičenia sme sa opýtali  vodiča ťahača dopravného družstva, desiatnika Mareka Gráfa. Z jeho slov  vyplynulo, že na vyvedení vo VVP Lešť nie je prvýkrát, ale jeho predchádzajúce skúsenosti boli spojené s inou jednotkou, u ktorej slúžil. Na funkcii vodiča ťahača TATRA-815 MULTILIFT je iba od 1.9.2007, preto najdôležitejšie pre neho bola skúsenosť s touto technikou. Počas rozhovoru ocenil spoľahlivosť ťahača, avšak jedným dychom dodal, že pre jeho maximálnu spokojnosť by bolo potrebné vymeniť cestné pneumatiky za terénne. „Počas vyvedenia bolo niekoľko dní daždivých, terén rozmokol a naša ťažká technika mala čo robiť, aby sa s ním vysporiadala. Pokiaľ by v tomto teréne jazdil neskúsený vodič s kontajnerom, asi by mal značné problémy.“

   Zaujímavé u Mareka je, že pred nástupom k ozbrojeným silám pracoval 9 rokov v cirkuse KARLSON ako fakír, klaun a vrhač nožov. Na otázku, prečo vstúpil do ozbrojených síl, nám Marek odpovedal: „Hľadal som životnú stabilitu, usadenie sa na jednom mieste. Nemalým motivačným faktorom bol aj stály príjem.“

 Slobodníka Ľubomíra tefanoviča, staršieho elektromechanika družstva údržby vozidiel, nahovoril na službu v ozbrojených silách jeho kamarát – profesionálny vojak.  Ako vojak základnej vojenskej služby mal istý prehľad o tom, do čoho ide. Najväčší rozdiel vidí v prístupe profesionálnych vojakov k svojej profesii. „Výkon služby profesionálnych vojakov je ďaleko lepší, ako to bolo u vojakov základnej vojenskej služby. Súčasní velitelia sa na nás môžu naozaj spoľahnúť. Prístup k plneniu povinností je neporovnateľne lepší, čo je vidieť aj pri praktickej činnosti počas cvičení. Vzťahové otázky medzi veliteľmi a ich podriadenými sa takisto menia k lepšiemu. Na cvičení nás technika počúvala. Pred samotným vyvedením sme ju dobre pripravili, takže sa nám to vyplatilo. Nie nadarmo sa hovorí, že ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“.    V civile zanietený poľovník nezabudol spomenúť úsmevné príhody s divými sviňami, ktoré sa nebáli chodiť žobrať o potravu až do ich tábora na Brožkovom prameni. „Nebáli sa ani za bieleho dňa. Každý večer bolo počuť ručanie jeleňov, ktoré teraz majú ruju. Je vidieť, že sa zveri v priestore VVP darí“ skonštatoval Ľubomír.    Na  záverečnú otázku, čo budú teraz po cvičení robiť, všetci traja svorne odpovedali, že návratom do posádky cvičenie nekončí. „Je potrebné ošetriť techniku po náročnom vyvedení a zároveň ju pripraviť na zimnú prevádzku“.